Denník mamy 8 detí

logo

Moje nízkonákladové cestovanie

Včera som sedela na pláži, kde nebolo ani živej duše. Sem tam sa tam mihol nejaký človek, ktorý prechádzal okolo a hľadal to svoje opustené miesto, kde by mohol byť sám. S Kajou sme si to naozaj užili. Teda… preskočila som úvod pre tých, ktorý ma nesledujú na sieťach. Som na dovolenke s mojou najstaršou dcérou, ktorá čoskoro vyletí z hniezda. Tak akosi sa zomleli okolnosti v našich životoch, že sme tu my dve spolu. Až tak zodpovedne sme to neplánovali. Ale stalo a a stalo sa nám dobre. (Nie žeby sme boli totálne kompatibilné a rozumeli si aj bez slov, ojoooj, to vôbec nie. Musíme si stanovovať hranice a aj tu a teraz sa učiť otvorene komunikovať. Chápať jedna druhú v jej širších súvislostiach, lebo obe toho máme vo svojich životoch celkom dosť, čo nás frustruje a zaťažuje. A tak prežiť spolu 10 dní je naozaj výzva.) No a ako som tam sedela, rozmýšľala som o tom, ako som si myslela, že musím byť strašne bohatá, aby som takto mohla cestovať. A hrozne, ale fakt hrozne, som závidela všetkým, ktorí postovali super fotky z ešte viac super miest po svete. Možno by som sa mala hanbiť, že som závidela, ale viete čo? Ja som im závidela tak v dobrom, akože doprajem im a je super, že si to môžu užiť, ale aj ja chcem. Že chabá výhovorka? No dobre…

A tak som sa rozhodla napísať po dlhom čase článok. Vážne som dlho na blog nepísala, lebo veď píšem každý deň siahodlhé posty na siete, ktoré mi tam občas nevojdu, tak ich trošku musím skrátiť. Ale toto je na dlhšie, tak si vravím, že treba oprášiť môj blog. Tak dovolenkovo.

Chcem vám ukázať, ako sa dá cestovať aj s menej peniazmi. Popravde, bolo obdobie v mojom živote, keď ani to menej peňazí nebolo, respektíve nebolo dosť na vykrytie všetkých základných potrieb rodiny a v takom prípade sa nedá riešiť. Skrátka na cestovanie naozaj nevyšlo. Ale po veľmi dlhom období máme dva príjmy, konečne. A teda dlho sme naozaj mali len jeden a nie preto, že by som ja príjem nemala. Ale to je iná kapitola života. Dnes je to, chvála Bohu, inak a tak si viete predstaviť, že keď som sa naučila hospodáriť pri desiatich ľuďoch v dome s tým málinkom čo sme mali, tak teraz mám pocit, že si môžeme dovoliť … aj cestovať. Takže, ak ste v situácii, že máte vykryté základné potreby rodiny (ja viem, toto je dosť relatívne, lebo každý má tie základné potreby niekde inde. Pri základných potrebách nehovorím o 5 pároch topánok na sezónu pre každého člena rodiny, nehovorím o drahej kozmetike, ani o oblečení, že keby ste dva týždne neprali tak ešte stále má každý niečo čisté na seba), pokojne poďte cestovať, ak vás to láka.

Ak si pozriete moje zábery na sociálnych sieťach z dovolenky, asi tam nenájdete luxusné apartmány, hotely so špičkovou starostlivosťou, dokonca veľmi neuvidíte ani reštaurácie. Cestujem po krajine, prechádzam sa po mestách a ich uličkách, rozplývam sa nad atmosférou, ktorá je všade iná. Fascinujú ma ľudia a ich spôsoby. Počúvam rôzne jazyky (raz sa ich naučím oveľa viac ako doteraz). A prečo toto všetko na mojich fotkách nie je? Lebo tam nie som. A aby ste ma chápali, aj by som si asi rada užila luxus, prečo nie. Ale nateraz na to nemám. Ale už sa mi nechcelo odkladať cestovanie, kým na ten luxus budem mať. Lebo cestovanie je vášen. Je to životný štýl, je to radosť z poznávania nového a tiež z poznávania seba samej v novom prostredí, ktoré ma často prekvapuje a ja musím reagovať. Niekedy rýchlo, spontánne a autenticky. Niekedy sa musím poriadne prekonávať a o komfortnej zóne, ktorú veľakrát prekračujem, ani nehovorím. Takže cestovanie pre mňa nie je o ničnerobení vo vysokonákladovom rezorte.

A teraz k veci. V dnešnej dobe prepojenia všetkých so všetkými a so všetkým je pomerne jednoduché nájsť čokoľvek. Aj lacné letenky, aj lacné ubytovanie. Aj sa lacno najesť. A tak vyzerali moje cestovateľské lastovičky v tomto roku. Aby ste chápali, nejdem sa tu hrať na skúsenú cestovateľku, mám sa ešte čo učiť a určite toho bude veľa, ale nateraz som cestovateľ – nadšenec, ktorý skúma a hľadá.

A tak aj táto moja cesta na Mallorcu bola plánovaná ako spojenie oddychovej dovolenky a tiež užívania si krajiny. Letenky som hľadala pred troma mesiacmi a našla som najlacnejšie v tom čase na toto ročné obdobie. Rada sledujem www.letenkyzababku.sk, lebo ich ponuky sú prehľadné a stále mi prichádzajú najaktuálnejšie. Pokiaľ viem, je viac takýchto portálov, ale na tento som si už zvykla a vyhovuje mi. Práve pred pár dňami na mňa vybehli spiatočné letenky na Mallorcu na október za 44€. Ďalšie moje miesto, ktoré pravidelne sledujem je Rím, pred pár dňami to boli letekny za 9€ – to už chápete, že ani na SK lacnejšie necestujete? Skrátka si urobím výlet len tak na pár dní.

Ďalšia kapitola je ubytovanie. Po minuloročnej dovolenke v Španielsku som pochopila, že uzavreté rezorty uprostred ničoho nie sú pre mňa. Dokonca ani návšteva toho istého mesta viackrát za sebou nebude moja šálka kávy. Baví ma to nové (a tu musím povedať, že toto som takto neprežívala nikdy v živote. Vždy som sa bála. To aby ste si nepovedali, že vy by ste aj cestovali, ale bojíte sa, že mne je hej. Nie, to sa zmenilo len v poslednom období môjho života. Ale o tom bude celá kniha, tak tu sa nebudem rozpisovať prečo a ako 🙂 )

Naučila som sa prechádzať si ponuky na www.airbnb.com a www.booking.com  Je to pomerne jednoduché a prehľadné. Tomu ale predchádza moje “cestovanie prstom po mape”. Celkom jednoducho si pozriem nejakú oblasť, kam by som rada šla – tu musím povedať, že ma výrazne inšpirujú sociálne siete, vďaka za nich a za všetkých, ktorí ukazujú miesta, kam vkročila ich noha 🙂 A keď už mám oblasť, skúsim v tej oblasti hľadať ubytovanie. Zatiaľ som bola spokojná, ale verte mi, moje cenové rámce sú nastavené veľmi šetrne. No aj tak sa dá nájsť niečo pekné, čisté a dostatočné. Aj toto naše ubytovanie v Alcudii je veľmi skromné, no má skvelé umiestnenie, prakticky sme priamo na promenáde pri prístave. Je tu rušno a presne to som chcela. Som v centre diania a všetko je tu na dosah. Keď chcem, idem medzi ľudí, ak nechcem, môžem ľahko odísť do prírody neďaleko mesta. Viem odtiaľ cestovať aj do ďalších miest, lebo je to pomerne veľké mesto a prepojenie hromadnou dopravou je prehľadné a cenovo výhodné. Prenájom auta je tiež riešenie, ale už to nie je pre mňa o nízkonákladovom cestovaní. A tak teda ubytovanie v tomto meste sa pohybuje v rôznych cenových kategóriách. Sú tu aj také za 200€ na osobu a noc. Ale to fakt nemám, aj keby som sa na hlave postavila. To naše stálo 40€ a určite nemám za tú sumu toľko muziky. Ale neprišla som sem bývať v krásnom malebnom domčeku, ale vidieť kúsok tohto sveta tu. Dá sa nájsť ešte lacnejšie, ale to už by nespĺňalo moje požiadavky na čistotu a lokalitu.

No a potom je tu samostatná kapitola – stravovanie. Jesť každý deň v reštaurácii by ma zruinovalo. Naozaj. Keby som na to mala, tak to môžem rovno zaplatiť nejaký hotel s plnou penziou. A bolo by to bez starostí. Ale aj návšteva rôznych reštaurácií vtedy, keď sa mi chce a nebyť viazaná na jedno miesto je super – to je určite viac pre mňa. No ale späť k šetrnému programu stravovania. V posledných dvoch rokoch je moje stravovanie aj kvôli zdravotným problémom značne obmedzené a zvyčajne si jedlo pripravujem sama. Nakupujem “jednozložkové” (ako som si ich ja pomenovala) potraviny a z toho si pripravujem jedlo. Najčastejšie jem surovú zeleninu a ovocie a k tomu bielkoviny podľa chuti a potreby. Tie si tepelne upravujem, pokiaľ je na to čas a priestor, ale aj tie sa dajú do tela dostať neupravované, len je to o niečo fádnejšie stravovanie. Nie je to však prekážkou z krátkodobého hľadiska. A tak som to poňala aj tu. Najväčšiu radosť mi urobilo nájdenie Lidla, prechádzka 3km tam a 3km späť je tak správne zdravotná a vôbec mi nezaškodí ju absolvovať aj každý deň. Áno, toto som trošku nedomyslela – nemáme na izbe chladničku, na to si budem musieť dať nabudúce pozor – však vravím, že sa učím za pochodu 🙂 No a týmto nakupovaním som stiahla náklady na stravu na cca 8€ na osobu na deň. A v podstate je to to isté, čo by som zjedla a teda minula aj doma, takže to v podstate ani nemusím rátať do výdavkov na cestovanie, všakáno?

Okrem spomenutých výdavkov tu mám už iba neočakávané výdavky v prípade, že sa udeje niečo mimo plán a výdavky na chýbajúce potreby. Takže určite je dobré mať finančnú rezervu a neísť úplne nadoraz. Aj keď priznávam, teraz som trochu nadoraz, predsalen nás čaká september a s ním všemožné výdavky na školu, u nás krát 6 detí. Takže to ešte bude veselé.

No odhliadnúc od toho všetkého, stojí to za to. Veľmi podobne sme nízkonákladovo riešili tohoročnú dovolenku s piatimi deťmi v Chorvátsku a aj môj výlet do Talianska. Reálne som nikdy doteraz toľko necestovala, určite nie v priebehu dvoch mesiacov. A zrejme si dám na pár mesiacov zase pauzu, ale len čo trochu oživím zdroje príjmu, zase sa niekam presuniem. A ešte jedna vec… viete, čo som si všimla? Že ak tie peniaze aj neminiem na cestovanie, ony sa aj tak spotrebujú. Lebo stále niečo treba platiť. No ako moja múdra dcéra hovorí: peniaze vždy boli a vždy budú a vždy prídu v správny čas (a nehovorí to preto, že by nemala stres z financií, veľmi dobre vie, čo znamená ich nemať a čo to obnáša ich zarobiť). A toto je aj v mojom vnímaní niečo nové. Nebáť sa o zabezpečenie. Nestresovať sa kvôli istotám a bezpečiu (v tej materiálnej oblasti). A to nehovorím, že nerobím všetko, čo viem a môžem, ale nie som už tak upätá a ustarostená. Lebo veď viete, spolieham sa, že ak Boh vie, tak pred ním moje potreby nie sú skryté. A dopraje mi aj radosť. A keď je to radosť z cestovania, tak prečo nie? 🙂

Tak vám prajem, aby ste nabrali odvahu a šli, kam vás srdce ťahá a nohy povedú. Ak práve to je vaša túžba. O ďalších túžbach napíšem možno niekedy nabudúce, keď si ich začnem plniť 🙂